Fakty a mýty

Mýtus:

Recyklácia elektroodpadu je ekologicky aj energeticky náročnejšia ako jeho spálenie alebo skládkovanie

Fakty:

Skládky a spaľovne podliehajú prísnym ekologickým limitom, únik jedovatých látok do ovzdušia je teda prakticky vylúčený. Dôležité je však uvedomiť si, že všetky náročne vyťažené látky takto skončia v atmosfére. Pritom by sa dali vďaka recyklácii opätovne využiť. Skládky odpadový materiál iba zhromažďujú a ďalej s ním nijako nepracujú.

Vďaka recyklácii dnes dokážeme využiť okolo 80% materiálov, ktoré sa v elektroodpade nachádzajú. Napríklad mobilný telefón obsahuje 0,0034 gramov zlata. Ťažbou tohto množstva vznikne vyše 100 kg odpadu, o emisiách CO2 nehovoriac.

Druhotné suroviny získané recykláciou prinášajú značné výhody. Napríklad recyklácia železa prináša 74% úsporu energie, 90% úsporu primárnej suroviny, 86% redukciu znečistenia ovzdušia, 40% úsporu vody, 76% redukciu znečistenia vôd, 97% redukciu odpadu z ťažby a 106% redukciu komunálneho odpadu.

Pozitívne dopady recyklácie elektroodpadu na životné prostredie overila unikátna štúdia životného cyklu (tzv. LCA - Life Cycle Assessment) vyradených televízorov a monitorov a tiež drobných elektrospotrebičov. Jej charakteristiku a výsledky nájdete v sekcii Spotrebitelia.

Mýtus:

Okolo elektroodpadu je príliš kriku pre nič. V porovnaní s ostatnými druhmi odpadu tvorí len zlomok

Fakty:

Elektroodpad je momentálne najrýchlejšie rastúcim druhom odpadu. Celosvetovo teraz tvorí až 5% hmotnosti pevného domáceho odpadu, takmer toľko, ako plastové obaly.

V krajinách Európskej únie, kde sa v domácnostiach ročne vyprodukuje asi 8 miliónov ton elektroodpadu, rastie objem elektronického odpadu tempom 3 až 5% ročne, skoro trikrát rýchlejšie ako celkový objem odpadu. Experti odhadujú, že len za rok 2020 sa Európska únia bude musieť vyrovnať s takmer 11 miliónmi ton elektroodpadu. O desať rokov neskôr už ročná produkcia stúpne takmer na 14 miliónov ton. Ďalšie zhruba tri milióny ton elektroodpadu vyprodukujú organizácie a firmy.

Mýtus:

Najlepšie je nechať spotrebič pri kontajnery. Vždy sa nájde niekto potrebný, kto ho ešte využije

Fakty:

Toto je skutočne mylná predstava. Odložením spotrebiča ku kontajneru sa dopúšťate priestupku, za ktorý vám môže byť podľa zákona uložená pokuta. Navyše aj v prípade, že by o odložený spotrebič niekto stál, sa môže stať, že vinou počasia a ďalších vplyvov nájde spotrebič už značne poškodený. Pravdepodobnosť, že nálezca následne elektrospotrebič odovzdá do zberu,a že sa následne dostane na recykláciu, je veľmi nízka.

Mýtus:

Firmy, ktoré elektroodpad zbierajú, na ňom zarábajú

Fakty:

V SR majú na zber elektroodpadu oprávnenia tzv. kolektívne organizácie. Tie zaisťujú zber, dopravu a spracovanie elektroodpadu. Kolektívne organizácie sú financované výrobcami a dovozcami elektrozariadení. Ich hospodárenie je pod prísnou kontrolou nielen zakladateľov, ale aj popredných audítorských firiem.

Mýtus:

Elektroodpad sa v skutočnosti vôbec nespracováva. Zberateľské spoločnosti ho predávajú do krajín tretieho sveta

Fakty:

Nakladanie s elektroodpadom je v SR pod drobnohľadom. Najväčšie slovenské kolektívne organizácie sú členmi medzinárodnej organizácie WEEE Forum. Tá garantuje zodpovedné a legálne nakladanie s elektroodpadom. Slovenská republika navyše podpísala Bazilejskú konvenciu, ktorá vývoz elektroodpadu do krajín tretieho sveta zakazuje. Hlavným zdrojom počítačového odpadu sú podľa ochrancov životného prostredia Spojené štáty americké, ktoré ako jediná vyspelá krajina Bazilejskú konvenciu nepodpísali.

Mýtus:

Občanom by malo byť umožnené, aby elektroodpad mohli odovzdať zadarmo. Internetové obchody, ktoré ponúkajú odvoz starých spotrebičov z domácností pri kúpe nového zariadenia, si ale za odvoz účtujú poplatok

Fakty:

Elektroodpad môže každý bezplatne odovzdať na zbernom dvore, pri mobilnom zvoze, do nádob na drobný elektroodpad alebo v predajni pri kúpe nového zariadenia. Internetové obchody si poplatok účtujú nie za recykláciu, ale za samotný odvoz spotrebiča.

Mýtus:

Elektroodpad obsahuje veľa drahých kovov. Je lepšie doma prístroj rozobrať a tieto kovy získať pre seba, než ho odovzdať na recykláciu

Fakty:

Domácim rozobratím napríklad mobilného telefónu naozaj nezbohatnete. Jednotlivé spotrebiče síce drahé kovy obsahujú, ale iba v malom množstve, a navyše väčšinu drahých kovov možno získať len vďaka špeciálnym technológiám, ktorými disponujú iba kvalifikovaní spracovatelia. Domáce snahy o rozobratie spotrebiča majú však aj negatívne dôsledky. 

Nekvalifikovaná demontáž spotrebiča môže viesť k ujme na zdraví dotknutej osoby. Napríklad pri demontáži televízora  hrozí výbuch obrazovky. Všetky elektrospotrebiče, ktoré obsahujú akumulátory (mobilné telefóny, laptopy atď.) môžu obsahovať ťažké kovy (najmä kadmium), pri skrate viacerých akumulátorov im tiež hrozí riziko samovznietenia.

Mýtus:

Zberné miesta sú príliš vzdialené od miest, kde ľudia bývajú

Fakty:

V súčasnej dobe majú Slováci možnosť staré elektrozariadenia odovzdávať na takmer 3 400 zberných miestach po celom území Slovenskej republiky. Veľká vzdialenosť zberných miest je len výhovorka tých, ktorí sú príliš leniví triediť odpad.

Mýtus:

Keď si kúpim nový, moderný mobil, je určite lepšie si ten starý a ešte funkčný schovať pre prípadné budúce využitie

Fakty:

Ruku na srdce: koľkí z vás využili starý spotrebič, ktorý ste si odložili pri nákupe nového? Vyhodiť prístroj, ktorý je stále funkčný, sa zdá ako plytvanie. Pokiaľ ho ale nikomu nevenujete, je úplne zbytočné, mať telefón len doma v poličke. Podľa odhadov sa v slovenských domácnostiach nachádza takmer 6 miliónov nepoužívaných mobilov. Drvivú väčšinu z nich už nikdy nikto nepoužije. Pre životné prostredie je lepšie, ak sa takýto prístroj odovzdá na recykláciu alebo na ďalšie použitie napríklad do detských domovov. Môžete tak urobiť prostredníctvom charitatívneho projektu Venuj mobil.

Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava
Telefón: +421 2 3211 8800
E-mail: info@asekol.sk

Ochrana osobných údajov