Návrh smernice o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia

16. 11. 2023

Európska Komisia predstavila koncom minulého roka návrh nového obalového nariadenia. O pár mesiacov neskôr, v marci 2023 Komisia prijala aj návrh Smernice o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia, ktorá sa zaoberá riešením problémov greenwashingu a ochrany spotrebiteľov a životného prostredia.

Absencia spoločných pravidiel pre spoločnosti, ktoré poskytujú dobrovoľné ekologické tvrdenia vedie ku „greenwashingu“. „Greenwashing“ nastáva vtedy, keď spoločnosti alebo organizácie zavádzajú spotrebiteľov o ich environmentálnom správaní prostredníctvom rôznych marketingových aktivít.

Návrh smernice stanovuje nové kritéria, ktorých cieľom je zabrániť spoločnostiam komunikovať zavádzajúce tvrdenia o environmentálnych výhodách ich produktov a služieb. V súčasnosti je pre spotrebiteľov náročné zorientovať sa v množstve označení environmentálnych vlastností produktov (výrobkov) alebo služieb spoločností. Spoločnosti tak môžu vytvárať falošný dojem o environmentálnych prínosoch a vplyvoch, vďaka čomu môžu byť spotrebitelia zavádzaní.

Medzi hlavné ciele návrhu o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia preto patrí:

  • zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia a prispievať k zrýchleniu zelenej transformácie na obehové, zelené a klimatické neutrálne hospodárstvo v EÚ,
  • chrániť spotrebiteľov a spoločnosti pred environmentálne klamlivými vyhláseniami a umožniť spotrebiteľom prispievať k zrýchleniu zelenej transformácie prijímaním informovaných rozhodnutí o kúpe na základe dôveryhodných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia a environmentálnych značiek,
  • zlepšiť právnu istotu, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, a rovnaké podmienky na vnútornom trhu, posilniť konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov, ktoré sa usilujú zvýšiť environmentálnu udržateľnosť svojich produktov a činností, a vytvárať príležitosti.

Cieľom návrhu smernice je teda zabezpečiť vybudovanie dôveryhodnosti environmentálnych označení a tvrdení, ktorá by mala viesť k informovanejšiemu nákupu spotrebiteľov a ich ochranu pred „greenwashingom“. Spolu s budovaním dôveryhodnosti by sa mala zvýšiť aj konkurencieschopnosť podnikov a spoločností, ktoré sa snažia prikladať dôraz na udržateľnosť a environmentálnosť ponúkaných služieb a výrobkov.

V EÚ existuje 230 značiek udržateľnosti a 100 značiek zelenej energie s veľmi rozdielnou úrovňou transparentnosti. Polovica z týchto značiek neponúka žiadne alebo ponúka slabé overenie. V štúdii z roku 2020 sa zistilo, že až 53% tvrdení týkajúcich sa životného prostredia poskytuje klamlivé, nejasné alebo nepodložené informácie.

S cieľom zabezpečiť, aby sa k spotrebiteľom dostávali iba spoľahlivé a overiteľné environmentálne informácie o produktoch a službách návrh smernice zahŕňa kritéria, ktorými by mali spoločnosti preukazovať svoje environmentálne tvrdenia a označenia. Návrh tiež stanoví požiadavky, aby environmentálne tvrdenia a označenia kontroloval akreditovaný nezávislý overovateľ, čím by sa zabezpečila ich dôveryhodnosť a transparentnosť.

Návrh smernice nezahŕňa environmentálne tvrdenia, na ktoré sa vzťahujú už existujúce právne predpisy EÚ, ako napríklad environmentálna značka EÚ alebo logo pre ekologické potraviny, a to z dôvodu, že súčasné právne predpisy už zabezpečujú spoľahlivosť týchto tvrdení.

Návrh o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia podporuje ciele Európskej zelenej dohody a prispieva k riešeniu trojakej krízy, ktorú predstavuje zmena klímy, znečistenie a strata biodiverzity. Prispieva k boju proti environmentálne klamlivým vyhláseniam, ktorý sa identifikoval ako priorita v novom akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo a v Novom programe pre spotrebiteľov. Návrh o environmentálnych tvrdeniach je prepojený aj s ďalšími politikami EU, napr.:

  • Ekodizajn udržateľných výrobkov
  • Stratégia „od farmy k stolu“ pre udržateľné potravinové systémy

Cieľom týchto iniciatív je vytvoriť súvislý politický rámec, ktorý pomôže EÚ dosiahnuť aby sa udržateľné tovary, služby a obchodné modely stali normou a spotreba zo strany spotrebiteľov by sa zmenila smerom k udržateľnejšej.